Úvod
Zásada prezumpcie neviny predstavuje jeden zo základných pilierov právneho štátu a spravodlivého trestného konania. Je zakotvená v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Táto zásada znamená, že do právoplatného rozhodnutia súdu nemožno nikoho označovať za vinného z trestného činu.
Pri uplatňovaní zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti však vzniká otázka, ako sa táto ústavná zásada prejavuje pri posudzovaní spoľahlivosti osôb vykonávajúcich činnosti v oblasti súkromnej bezpečnosti, najmä fyzickej ochrany a pátrania.
Spoľahlivosť a trestné stíhanie podľa § 14 ods. 1 písm. d)
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti je za nespoľahlivú osobu považovaná tá, ktorá je trestne stíhaná za úmyselný trestný čin. Takáto osoba nemôže vykonávať fyzickú ochranu ani inú činnosť v oblasti súkromnej bezpečnosti, pretože zákon ju vylučuje z výkonu povolania až do ukončenia trestného konania. V nadväznosti na to zákon v § 89 ods. 1 písm. b) ustanovuje postup orgánov dozoru a kontroly (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru a ministerstvo vnútra SR) a povinnosti dotknutej osoby. Osoba, ktorá nie je spoľahlivá podľa § 14 ods. 1 písm. d), je povinná odovzdať preukaz orgánu dozoru alebo orgánu kontroly do konečného rozhodnutia vo veci podľa osobitného predpisu. T.j. vtedy keď je o tom právoplatne rozhodnutie o odovzdaní preukazu odbornej spôsobilosti.
Po skončení trestného konania, ak osoba opäť spĺňa podmienku spoľahlivosti, ministerstvo vnútra na základe jej písomnej žiadosti a po preukázaní splnenia tejto podmienky opäť vydá preukaz. Tento postup zabezpečuje právnu istotu a kontrolu výkonu povolania, pričom rešpektuje princíp dočasného obmedzenia práv len na nevyhnutný čas. Tento systém sa nevzťahuje na hodnotenie viny alebo neviny osoby, ale na preventívne posúdenie jej spoľahlivosti. Cieľom je ochrana verejného záujmu, majetku a osôb, s ktorými prichádzajú pracovníci bezpečnostných služieb do styku.
Pozastavenie oprávnenia prevádzkovateľa podľa § 31
Ak sa trestné stíhanie týka osoby, ktorá je prevádzkovateľom bezpečnostnej služby (alebo v nej zodpovedné osoby: konateľ, spoločník, prokurista….), zákon v § 31 ustanovuje, že sa pozastaví oprávnenie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, pokiaľ trvá dôvod nespoľahlivosti. Ide o ochranné opatrenie, ktoré má zabrániť, aby bola bezpečnostná služba riadená osobou, ktorá nespĺňa zákonom požadované podmienky.
Výklad z hľadiska ústavnosti a prezumpcie neviny
Dôvod trestného stíhania uvedený v § 14 ods. 1 písm. d) nie je porušením prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie. Zákon o súkromnej bezpečnosti nevyhlasuje takúto osobu za vinnú, ale ju iba dočasne vylučuje z výkonu určitej činnosti z dôvodu zníženej dôveryhodnosti. Tento prístup je plne v súlade s čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, že „zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.“ Štát tak má oprávnenie určiť prísnejšie podmienky pre výkon profesií, ktoré sa spájajú so zvýšenou zodpovednosťou a potrebou dôvery, ako je oblasť súkromnej bezpečnosti.
Záver
Zákon č. 473/2005 Z. z. jasne odlišuje trestnoprávnu vinu od administratívneho posúdenia spoľahlivosti. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 89 ods. 1 písm. b) nepopiera prezumpciu neviny, ale sleduje legitímny cieľ – zabezpečiť ochranu verejného záujmu a dôveryhodnosť bezpečnostného sektora.
Zákonné obmedzenia, ako aj pozastavenie oprávnenia podľa § 31, predstavujú preventívne opatrenia, ktoré sú v súlade s ústavným rámcom a zároveň napĺňajú požiadavku, aby osoby pôsobiace v súkromnej bezpečnosti boli bezúhonné, spoľahlivé a dôveryhodné. Preto možno konštatovať, že zákon o súkromnej bezpečnosti rešpektuje zásadu prezumpcie neviny, pričom súčasne zabezpečuje ochranu spoločenských hodnôt a práv tretích osôb prostredníctvom primeraných preventívnych obmedzení.